Ako deti sme sa ľúbili bicyklovať. Bol to pre nás nezabudnuteľný pocit slobody, ktorú nám nechali naši rodičia. Samozrejme sme museli mať na hlavách aspoň prilbu určenú na cyklistiku. Deti milujú bicyklovanie. Učia sa ho už od dvoch rokov. V dvoch rokov sú pre malé deti rôzne odrážadlá alebo vozidlá, na ktorých sa môžu vyšantiť. V neskoršom veku sa učia bicyklovať za pomoci pomocných bočných koliesok. Tie sa časom odmontujú a dieťa má úplnú voľnosť v bicyklovaní. Už vie udržať rovnováhu a vie, kedy má brzdiť. Deti milujú rýchlu jazdu. Aj môj syn jazdí na bicykli ako šialený. To má deväť rokov.
Pri klasických bicykloch prišli na trh aj bicykle na elektriku. Elektrické bicykle musíte neustále nabíjať. Nabíja sa na nich batéria. Tak potom viete prejsť viac kilometrov. Sú veľmi vhodným spôsobom, ako si jazdu na bicykli uľahčíte. Avšak na kondíciu to je zlé. Elektrickým bicyklom sa dostanete naozaj všade. Môžete jazdiť po ceste, kde chodia aj osobné automobily. Avšak musíte dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Ovládanie dopravných značiek je pre niekoho španielska dedina.
Po elektrických bicykloch sa dostali na trh aj elektrické kolobežky. Sú vynikajúce hlavne pre študentov, ktorí nemajú vodičský preukaz, no potrebujú sa niekde rýchlo prepraviť. Študenti sa prepravujú na ďalšiu skúšku alebo prednášku. Za požičanie elektrickej kolobežky v meste sa platí. Päťdesiat centov za jednu minútu jazdenia na elektrickej kolobežke. Avšak študentom to úplne vyhovuje. Ale aj študenti by mali jazdiť na kolobežke omnoho bezpečnejšie. Koľkokrát práve na elektrickej kolobežke ohrozujú chodcov či mamičky s kočíkmi. Ani dôchodci nie sú na chodníkoch už viac v bezpečí. Rýchlou jazdou na elektrickej kolobežke ohrozujú všetkých naokolo. Spísalo sa mnoho petícií proti používaniu elektrických kolobežiek. Uvidíme, ako ďaleko dospeje práve ich zrušenie. To sa týka hlavne v mestách.
